Jana z Arku, panna a bojovníčka

26/04/2017

Dcéra roľníkov, ktorá pozdvihla morálku celého národa a zachránila ho pred takmer istou porážkou. Žena, ktorá tvrdila, že počuje hlasy svätých, ktoré jej hovoria, čo má robiť. Bojovníčka, ktorá prelomila dlhoročné obliehanie Orleánsu. To všetko bola Jana z Arku, jedna z najznámejších Francúzskych historických postáv, ktorej krátky, ale bohatý život skončil upálením na hranici. 

Narodila sa v roku 1412 ako dcéra roľníka v dedine Domrémy-la-Pucelle, v oblasti Champagne vo východnom Francúzsku. Od útleho detstva vraj počúvala „Božie hlasy“, ktorým podriadila život. Podľa dnešných neurológov Jana počula hlasy, pretože pravdepodobne trpela jednou z foriem epilepsie, ktorej súčasťou boli pravdepodobne sluchové halucinácie. V roku 1428, keď mala 16 rokov, ju tieto „hlasy“ svätých – svätého archanjela Michala, svätej Kataríny a svätej Margaréty – vyzvali, aby sa postavila do čela francúzskej armády a vyhnala Angličanov z kráľovstva. Francúzsko, ktoré už dlhé roky pustošila vojna s Angličanmi, na niekoho takého už zúfalo čakalo.

Jana z Arku a svätí

Mladá žena mala zrejme úžasný vplyv na ľudí. Presvedčila francúzskeho veliteľa, aby kráľovi odovzdal odporúčajúce listy a následne ich doručila na Karolov dvor do Chinonu na Loire preoblečená za muža. Za krátku chvíľu presvedčila kráľa, ktorý bol zdeptaný situáciou a svojím nemilým postavením, že prišla na Boží príkaz zachrániť Francúzsko, Karolovi umožniť zasadnúť na trón a pomôcť vyhnať Angličanov.

Jana z Arku v boji

Musela byť skutočne presvedčivá, lebo Karol jej takmer okamžite poskytol vojenský oddiel. V máji 1429 preukázala pri záchrane obliehaného Orléansu, podľa ktorého dostala prívlastok Panna Orleánska, neuveriteľnú odvahu, hoci ju vážne zranil šíp. Presvedčila Karola, aby odišiel do Remeša, korunovačného mesta francúzskych kráľov a tam v júli 1429 Karola naozaj korunovali, zatiaľ čo Jana z Arku stála počas ceremoniálu po jeho boku.

Korunovácia Karola VI.

Po korunovácii však zostala aj naďalej medzi vojakmi a bojovala. Podľa dobových záznamov výborne jazdila na koni a šermovala, mala strategické nadanie a poznala potreby doby. Predovšetkým však prebudila vo Francúzoch vlastenectvo a nadšenie pre boj s Angličanmi. Napriek tomu ju v máji 1430 burgundskí spojenci Angličanov zajali pri meste Compiègne. Panna Orleánska bola symbolom národného obrodenia Francúzska, preto Angličania za jej vydanie zaplatili vysokú sumu. Ale nechceli byť tí, ktorí rozhodnú o jej osude a aby sa zbavili zodpovednosti, vydali ju cirkevnému súdu. Ten ju obvinil z kacírstva a hoci Jana pomohla kráľovi Karolovi, ten jej na pomoc neprišiel. Panna Orleánska vyšetrovateľom statočne odolávala, ale nakoniec ju odsúdili na smrť a 30. mája 1431 v Rouene iba ako 19–ročnú upálili na hranici.

upálenie Jany z Arku

Jej mýtus bol oživený až koncom 19. storočia, keď Francúzsko po niekoľkých vojenských porážkach hľadalo nejakú „ikonu“. Jana z Arku sa tak stala symbolom základov Francúzskej republiky. V roku 1920 bola vyhlásená za svätú. Vo Francúzsku je považovaná za legendu a za patrónku krajiny.